Sprievodca Tatry: Lomnický štít

Lomnický štít (2634) je jedným z najpopulárnejších vrcholov Vysokých Tatier a dlho bol považovaný za najvyšší. Na sever vybieha dlhým hrebeňom k Baraním Rohom (oddelený od neho Sedielkom pod Lomnickým), J hrebeň pokračuje cez Lomnickú kopu a Lomnické sedlo, na V sa vetví Vidlový hrebeň (oddelený Medenou štrbinou). Lomnický štít sa vypína nad troma dolinami - Malou Studenou, Skalnatou dolinou a Medenou kotlinou.

Po serpentínach bývalej zelenej značky vystúpime popod lanovku na Lomnické sedlo. Popod široký chrbát smerujúci k Lomnickému štítu si hľadáme pomedzi skaly najschodnejšiu cestu do kotla, ohraničeného amfiteátrom skál. Kotol pretraverzujeme do jeho pravej časti, kde narazíme na takmer kolmú stienku (Emericyho nárek, viď obr.2), zaistenú kramľami a reťazami, ktorá vyvedie do rokliny smerujúcej k vrcholu. Ďalší smer postupu určuje roklina, takmer po celej dĺžke odistená reťazami.

Od Téryho chaty prejdeme pomedzi Spišské plesá, prekročíme potok a vystúpime na skalný hrb. Po stráni posiatej suťou a kameňmi pokračujeme šikmo doprava popod piliere Pyšného štítu. Po ľavej strane najprv minieme dva žľaby a vstúpime do tretieho, hlboko zarezaného žľabu (resp. rokliny) vedúceho smerom do Bachledovej, Zubatej a Jordánovej štrbiny. Pozor na tvrdý firn, ktorý býva v rokline do neskorého leta. Roklinou vystupujeme spočiatku po jej dne až do miesta, kde to už ďalej nejde. Tam uhneme vľavo a po pár metroch narazíme na kramľu, pomocou ktorej prekonáme kolmú stienku. Za ňou sa nedáme zviesť vychodenou rímsou, ale lezieme vľavo členitým terénom a poza skalný hrb sa dostaneme späť do žľabu. Ďalej ľahkým, aj keď nepríjemne sutinovým terénom na hrebeň. Prekonáme skalnú vežičku bez problémov po ostrom, exponovanom hrebeni. Ďalšiu vežu obídeme sprava a zostupujeme sutinovým terénom, ktorý končí skalným prahom. Zhora to nevyzerá nádejne, ale v pohode zostúpime do Jordánovej štrbiny.

Poslednú vežu obídeme po exponovanej skalnej rímse na ľavej strane, využijúc pri tom reťaz. Lomnickú vežičku obchádzame opäť po ľavej strane pomocou reťaze a kramlí a vchádzame do Sedielka pod Lomnickým. Odtiaľto sa necháme viesť líniou strmo sa dvíhajúceho hrebeňa, presnejšie systémom komínov a vhĺbení na jeho ľavej strane. Výstupovú cestu určujú reťaze a kramle, ktoré robia výstup bezpečnejším a pohodlnejším. Exponovaná, veľmi pekná cesta s bohatými výhľadmi na V aj Z.

Poza Zelené pleso prídeme vyšľapaným chodníčkom k vodopádom. Po pravej strane sa dvíha pilier zaistený reťazami. Po nich prekonáme prah do Veľkej Zmrzlej doliny a pri najbližšej príležitosti prekročíme potok. Pokračujeme do Medenej kotliny (vždy vyplnenej večným snehom). Blížime sa smerom k miestu, kam do doliny spadá kuloár z Kežmarskej štrbiny. Nevojdeme však hneď do neho, ale do tretieho žliabku, ktorým vystúpime na malú terasu pokrytú suťou. Po nej doľava až kým nevstúpime do spomínaného kuloáru. Ním hore až do kotla, v ktorom začínajú tzv. Medené lávky. Jedná sa o dve, takmer paralelné, doprava bežiace rampy pokryté suťou. Pustíme sa po spodnej, širšej (cca 1,5 m), ale len približne do miesta v spádnici z Vidlového sedla. Tu sa spodná lávka rozširuje a na kúsku začne mierne klesať. Cez komín s dvoma zaklinenými balvanmi vylezieme na hornú lávku. Držiac sa v blízkosti stien Vidlového hrebeňa stúpame úbočím Lomnického štítu až kým dosiahneme Medenú štrbinu. Z nej nie priamo k observatóriu, ale mierne doprava, smerom k zábradliu.

Na jeseň roku 2012 boli v kuloári (v spodnej polovici cesty) vybudované postupové a zlanovacie stanovištia z lepených borhákov (viď obrázok alebo kompletný "návod na použitie"). Borháky sú osadené tak, aby bolo možné za zlých podmienok uniknúť z masívu s jediným lanom (vzdialenosť medzi stanovišťami je vždy menšia ako 30m).

Zelený chodník hore Malou Studenou dolinou opustíme pod Filmárskym žľabom a odbočíme na sutinový kužeľ ktorý z neho vybieha. Po kuželi (sledujúc občasných mužíkov) vystupujeme ku skalám s kosodrevinou, ktoré lemujú kužeľ po ľavej strane. Keď sa k nim priblížime vystupujeme pár desiatok metrov po trávnatom páse na ich okraji. Do skál zabočíme prvým trávnatým žliabkom. Sledujúc chodníček a mužíkov sa dostaneme na trávnatú lávku, ktorá sa tiahne naprieč masívom Lomnickej kopy smerom k Téryho kuloáru. V záverečných partiách lávky ľahko prekonáme asi 5 m široký žľab s nestabilnou suťou. Nasledujúci strmý žľab (zľava ho ohraničuje markantná vežička), v ktorom lávka zaniká nás svojou ľavou časťou vyvedie do Téryho kuloáru. Nájdeme tu príjemné popoliezanie cez viac či menej strmé prahy na kompaktnej žule. V Téryho kuloári sa otvára pohľad do monumentálnej Z steny Lomnického štítu. Kuloár nás vyvedie do Sedla pod Lomnickým, kde sa napojíme na Jordánku (cestu č. 2).

Cesta nie je v pravom slova zmysle ferratou - jedná sa o traverz Lomnického štítu opatrený reťazami a kramľami. Ideálna a rýchla prístupová cesta pre horolezcov do Téryho kuloáru. Ferrata začína nad Lomnickým sedlom. Je pomerne ťažké ju nájsť. Zo sedla stúpame po ramene k Lomnickej kope. Približne po 10 minútach rameno prekročíme na stranu Malej Studenej doliny a dostaneme sa na sutinové úbočie. Po úbočí traverzujeme doľava k hrane Z steny. V nevýraznej štrbine (označená mužíkom, približne v mieste kde Prostredný Hrot a Gerlachovský štít ležia v jednej línii) narazíme na reťaz. Na opačnom konci ferraty je orientácia podstatne jednoduchšia. V dolnej časti Téryho kuloáru vybieha J smerom výrazná rampa, na ktorej sú reťaze viditeľné už z diaľky.